Džudo – pravidlá, chvaty, princípy a opasky

Džudo je japonské bojové umenie pomerne populárne a rozšírené po celom svete. Prečítajte si niečo o histórii, o pravidlách, chvatoch a ďalších informáciách či zaujímavostiach tohto športu. Medzinárodný výraz pre je „judo“, v slovenčine sa však píše vo fonetickej verzii ako „džudo“.

HISTÓRIA - ETIKA - OPASKY
PRAVIDLÁ - SLOVÁCI

Foto: ČTK/Šimánek Vít

História a etika džuda

Bojové umenie nazvané džudo bolo odpoveďou na rýchlo rastúci trend rozvoja rozličných škôl jiu-jitsu v 16. až 17. storočí, ktoré sa často zneužívali na fyzické násilie a vôbec neplnili svoj účel.

Medzi fyzicky šikanovaných patril na strednej škole aj Jigoro Kano (1860 – 1938), rodák z japonského mesta Mikage. Ten preto začal skúmať rôzne bojové techniky najmä pre potreby sebaobrany pred silnejšími spolužiakmi.

Po preštudovaní mnohých historických materiálov a nasávania poznatkov od viacerých vtedajších majstrov bojových umení zostavil v roku 1882 pravidlá a princípy nového bojového umenia s názvom Kodokan Džudo. Zakladal si na prísnej etike a bezpečnosti. Džudo nemalo byť útočným a agresívnym nástrojom. Malo slúžiť iba na sebaobranu.

Tipujte džudo - kliknite TU a získajte bonus pre vaše prvé stávky!

Aby mohlo byť džudo oficiálne uznané, muselo prejsť tzv. „súbojom pravdy“. Ten pozostával z 11 zápasov medzi školami Kodokan a Tocuka. Priekopníci džuda celkom jednoznačne vyhrali všetky zápasy a posunuli tento šport vysoko pred ostatné staré školy tradičného jiu-jitsu.

„Džudo je prostriedkom čo najefektívnejšieho použitia fyzickej a duševnej sily. Toto cvičenie znamená neustále zlepšovanie sa po psychickej a fyzickej stránke prostredníctvom sebaobranných techník. Prvotným predmetom džuda je teda sebazdokonaľovanie sa, učenie sa byť užitočným pre okolitý svet,“ povedal Jigoro Kano o princípoch moderného džuda.

Kano neskôr ako minister školstva presadil v Japonsku výučbu džuda aj na školách, kde sa stalo povinným predmetom telesnej výchovy. Dnes si môžu študenti vybrať džudo alebo kendo. Od roku 1964 je džudo súčasťou letných olympijských hier.

Džudo nikdy nebolo iba o fyzických zručnostiach. Vyžadovalo si aj prísne dodržiavanie charakterových vlastností bojovníkov. Tradičná etika džuda prežila až do dnes v takmer nezmenenej podobe.

Etika džuda:

• Cvičenec musí na tréning prísť včas, v čistom kimone a s dodržaním správnej osobnej hygieny.
• Všetci by mali v dódžo prispievať k príjemnej, priateľskej a radostnej atmosfére.
• V dódžo je zákaz vstupu v outdoorovej obuvi, zákaz fajčenia, jedla a pitia.
• Džudisti si preukazujú úctu úprimným pozdravom a ospravedlnia sa pri nesplnení povinností.
• O pokynoch trénera sa nediskutuje. Cvičenci by mali byť ochotní pomáhať aj menej vyspelým začiatočníkom.
• Tréner kontroluje správanie svojich zverencov aj mimo dódžo v bežnom živote.

Džudo opasky a kimono

Podobne ako v iných japonských bojových umeniach, aj v džudo existuje systém farebných opaskov, ktoré označujú pokročilosť a technickú vyspelosť. Aby cvičenec získal právo nosiť opasok, musí zložiť pomerne náročné skúšky. Následne sa s každou ďalšou skúškou môže posúvať v opaskoch vyššie.

V testoch sa preverujú viaceré technické schopnosti cvičencov. Tí musia ovládať džudistické techniky, pádové techniky, musia disponovať požadovanou morálnou vyspelosťou, poznať japonské výrazy, osvojiť si všetky džudistické hodnoty a mnoho ďalších detailov, na ktorých usilovne pracujú počas tréningov.

Džudo pozná 16 úrovní opaskov, pričom 6 žiackych, tzv. „kjú“ a 10 majstrovských „dan“. Opasok nosia džudisti okolo pása cez kimono tak, aby bol jasne viditeľný a pevne uviazaný. Kimono je zároveň jediným odevom, ktorý si tento šport vyžaduje.

Pozrite sa na rozlíšenie technických stupňov v džude:

Pravidlá džudo – chvaty, bodovanie, držanie, názvoslovie

Podobne ako iné bojové umenia, aj džudo obsahuje veľmi obsiahle a prísne pravidlá najmä na súťažnej úrovni. Počas zápasov sa zápasníci rozlišujú farbou kimona – jeden má biele, druhý modré. Zápas sa odohráva na žinenke alebo tzv. „tatami“, ktorá ma vyznačený priestor, ktorý nesmie džudista opustiť. Inak dostáva trestný bod.

Trestné body (tzv. „šido“) môže bojovník dostať aj za pasivitu, nešportové správanie, nedovolené fauly a pod. Po troch trestných bodoch je džudista v zápase diskvalifikovaný, čo sa v originálnom názvosloví označuje výrazom „hansoku-make“.

Zápasníci sa počas súboja môžu ocitnúť v dvoch polohách:

• Boj v postoji (nage-waza) je najmä o úchope súperovho kimona a dodržiavaní správnych dotykových techník (tači-waza) pri používaní rúk (te-waza), nôh (aši-waza), bokov (goši-waza) a strhov.(sutemi-wata).
• Boj na zemi (ne-waza) využíva techniky znehybnenia (katame-waza) ako držanie (osaekomi-waza), škrtenie (šime-waza) a páčenie (kansecu-waza).

Cieľom zápasu je dostať protivníka doslova „na lopatky“, čiže chrbtom na zem. Pri tejto snahe môže bojovník využiť iba dovolené techniky, ktorých je veľké množstvo.

Základné spôsoby bodovania:

• Ippon je prehodenie súpera z postoja s dostatočnou razanciou a jednoznačným dopadom na lopatky, prípadne udržanie súpera na chrbte minimálne 20 sekúnd. Po správnom prevedení tejto techniky džudista okamžite vyhráva zápas.
• Wazari je technicky nedokonalé prehodenie súpera z postoja na lopatky alebo udržanie súpera na chrbte minimálne 10 sekúnd. Po wazari sa ešte zápas nekončí. Avšak dve wazari znamenajú ippon a je koniec.
• Golden score prichádza na rad, ak majú obaja džudisti po uplynutí časového limitu rovnaké skóre, vtedy sa víťazom stáva ten, ktorý získa akýkoľvek prvý bod.

Pre kompletné pravidlá džuda so všetkými chvatmi a výrazmi kliknite TU.

Jozef Krnáč – najúspešnejší slovenský džudo zápasník

Napriek tomu, že džudo má na Slovensku pomerne krátku históriu a rozhodne nepatrí k najrozšírenejším športom u nás, dokázal Jozef Krnáč v roku 2004 na olympiáde v Aténach vybojovať historickú striebornú medailu v poloľahkej váhe.

Rodák z Bratislavy oslňoval už v mladosti, keď sa stal juniorským majstrom Európy i sveta. Vyhral akademické majstrovstvá sveta a zbieral medaily aj na univerziádach. Na seniorskej úrovni v roku 2001 získal bronz a v roku 2002 striebro na európskom šampionáte.

Olympiáda v Aténach bola splneným snom, kedy prešiel turnajom vďaka skvelej fyzickej príprave aj taktickej vyspelosti. Vo finále však narazil na japonského majstra Masato Učišibou a veľmi rýchlo skončil na lopatkách. Olympijské striebro však bolo veľkým úspechom, ktorému sa odvtedy žiadny slovenský džudista nepriblížil.

Medzi našich známych a najlepších džudistov súčasnosti môžeme považovať Petra Žilku, Milana Randla, Filipa Štancela, Mateja Poliaka či Viktóriu Majorošovú.

Česi majú úradujúceho olympijského víťaza. Lukáš Krpálek v Riu 2016 potvrdil svoju dominanciu a po dvoch tituloch majstra sveta a troch tituloch majstra Európy získal aj olympijské zlato v poloťažkej váhe.

Džudo hry – David Douillet Judo, 3D Judo Fighting a PC hry k olympiáde

Aj keď mnohé bojové umenia sú veľmi obľúbeným námetom pre rôzne športové hry, džudo sa v tejto oblasti neteší veľkej popularite. V podstate existuje iba veľmi málo PC alebo konzolových hier s džudo tematikou.

• David Douillet Judo (hra z roku 2006)
• 3D Judo Fighting (staršia, ale pravidelne aktualizovaná hra)
• Džudo je tiež súčasťou oficiálnych hier vydaných k letným olympijským hrám

Bohužiaľ, viac skutočných džudo hier už v súčasnosti nenájdeme. Ak máte radi bojové športy, vyberiete si z viacerých edícií UFC, na trhu sú boxerské, wrestlingové alebo rôzne iné hry s bojovou témou.

IJF, EJU a Slovenský zväz judo (SZJ)

Hlavným svetovým riadiacim orgánom džuda je Medzinárodná džudistická federácia (IJF) so sídlom vo švajčiarskom Lausanne. Pravidelne organizuje majstrovstvá sveta a prestížne turnaje Grand Slam a Grand Prix. IJF spolupracuje aj s pôvodnou školou Kodokan Judo, i keď sa na rozdiel od tradičného japonského učenia snaží viesť džudo viac hravým a športovým smerom.

Pod IJF patria ďalšie kontinentálne únie a výnimkou, samozrejme, nie je ani Európska džudistická únia (EJU), ktorej súčasťou je aj náš Slovenský zväz judo (SZJ).